Život Prešova
online
online
Pred 95 rokmi vznikla stála divadelná scéna v Košiciach
12.09.2019 Košice
Košice/Bratislava
12. septembra (TASR) - Známou komédiou Jána Chalupku Kocúrkovo otvorilo
svoju prvú sezónu Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, dnes
Štátne divadlo Košice. Od otvorenie prvej divadelnej scény v Košiciach
uplynie v piatok 13. septembra už 95 rokov.
Samotné divadelníctvo v Košiciach má viac než šesťstoročnú tradíciu. Od drevených búd či kočovných divadelných spoločností sa mesto v roku 1788 dočkalo aj kamennej budovy. Košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice. Hrávalo sa v ňom po nemecky, od roku 1816 aj po maďarsky. Sála mala kapacitu 500 divákov. V roku 1894 budovu z bezpečnostných dôvodov uzavreli.
Nové divadlo postavili na pôvodnom mieste v rokoch 1897-1899 podľa projektov Adolfa Langa a Antala Steinhardta. Budova je architektonickým klenotom. Veľkolepé otvorenie nového kultúrneho stánku pripravili Košičania na 28. septembra 1899. Divadlo však slúžilo iba maďarským divadelným spoločnostiam. Slovenskí či skôr českí herci sa doň dostali až po roku 1920.
V tomto roku sa v Bratislave z českej činohernej a spevohernej spoločnosti Bedřicha Jeřábka vytvorilo Slovenské národné divadlo (SND). Keďže divadelnú budovu mal v Bratislave prenajatú maďarský súbor, SND paradoxne začalo hrávať v Košiciach a chodilo sem pravidelne hosťovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
Čoraz nástojčivejšia však bola požiadavka, aby SND malo dva samostatné súbory, jeden v Bratislave a druhý v Košiciach. V prvých rokoch fungovania SND to z personálnych ani finančných dôvodov nebolo možné. Až v roku 1924 vzniklo Družstvo Východoslovenského národného divadla v Košiciach, vedené Jánom Slávikom, s víziou vytvoriť VND ako inštitúciu s národno-výchovnou a buditeľskou úlohou.
Riaditeľom divadla sa stal český režisér Josef Hurt. Pre divákov otvorilo svoje brány prvou premiérou 13. septembra 1924 – bola ňou spomínaná hra od Jána Chalupku Kocúrkovo. Hlavnú postavu čižmára Tesnošila si zahral Jan Škoda (v rokoch 1924-1926 bol režisérom i hercom v činohre VND).
Prvý riaditeľ Josef Hurt vybudoval činohru a operetu, no po dvoch rokoch pre neriešiteľné finančné problémy odstúpil (v roku 1945 ho pre ukrývanie partizánov popravili nacisti). Vo vedení divadla sa vystriedalo niekoľko ďalších českých osobností: Oto Alferi – zmluvu na vedenie divadla podpísal na tri roky, pre finančné ťažkosti sa v roku 1928 funkcie vzdal.
Nasledoval Otakar Novák, ktorého problémy s financiami a nedostatkom obecenstva dohnali k samovražde. Ďalšími riaditeľmi boli otec Karol Želenský a jeho syn Drahoš Želenský. Ani im sa zámer umelecky a finančne stabilizovať divadlo nepodaril.
Z hospodárskych príčin sa v roku 1930 oba súbory rozpadli. Po zániku VND nebol v meste stály profesionálny súbor.
V budove Mestského divadla striedavo hosťovali súbory olomouckého divadla a SND z Bratislavy. Obnoviť činnosť VND sa po šiestich rokoch podarilo Antonínovi Drašarovi. V roku 1937 bolo divadlo otvorené ako samostatná filiálka bratislavského SND. V roku 1938 však Košice na základe prvej Viedenskej arbitráže pripadli Maďarsku a slovenské divadlo prestalo existovať.
Opätovne bolo Východoslovenské národné divadlo založené v roku 1945 po skončení 2. svetovej vojny. V auguste toho roku prišiel do Košíc režisér Janko Borodáč. Spolu s manželkou a pár nadšencami vytvorili slovenské a realistické divadlo.
Nebránili sa však ani spolupráci s českými umelcami. V divadle pôsobili ako hostia choreografi Rudolf Macharovský (šéf baletu SND 1946-1948, 1948-1955 šéf baletu VND), Stanislav Remar (1947-1948 a 1955-1969 šéf baletu VND), dirigenti Josef Vincourek (1958-1963 dirigent a šéf opery ŠD), Juraj V. Schöffer (1924-1927 šéf spevohry VND, 1947-1948 dirigent opery ŠD), Josef Bartl (1952-1956 šéf opery ŠD) a mnohí ďalší.
Borodáč sa stal aj prvým povojnovým riaditeľom VND. Okrem činohry sa začala budovať opera, opereta aj balet.
Prvú premiéru mala znovuotvorená činohra VND 15. septembra 1945 – bola ňou hra Ivana Stodolu Marína Havranová. Operný súbor sa po prvý raz predviedol operetou Oskara Nedbala Poľská krv 6. októbra 1945. Prvý premiérový baletný večer bol v Košiciach až v roku 1947.
Od sezóny 1946-1947 malo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach, v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo (ŠD) Košice, čo je názov, ktorý nesie dodnes. V januári 1996 ŠD pod pomenovaním Divadlo Janka Borodáča pokusne zlúčili s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove. Týmto spojením vzniklo Východoslovenské divadlo.
V októbri toho istého roku bolo premenované na Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. V júli 1999 získali obe divadlá opäť samostatnosť a košická scéna sa vrátila k názvu Štátne divadlo Košice.
Samotné divadelníctvo v Košiciach má viac než šesťstoročnú tradíciu. Od drevených búd či kočovných divadelných spoločností sa mesto v roku 1788 dočkalo aj kamennej budovy. Košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice. Hrávalo sa v ňom po nemecky, od roku 1816 aj po maďarsky. Sála mala kapacitu 500 divákov. V roku 1894 budovu z bezpečnostných dôvodov uzavreli.
Nové divadlo postavili na pôvodnom mieste v rokoch 1897-1899 podľa projektov Adolfa Langa a Antala Steinhardta. Budova je architektonickým klenotom. Veľkolepé otvorenie nového kultúrneho stánku pripravili Košičania na 28. septembra 1899. Divadlo však slúžilo iba maďarským divadelným spoločnostiam. Slovenskí či skôr českí herci sa doň dostali až po roku 1920.
V tomto roku sa v Bratislave z českej činohernej a spevohernej spoločnosti Bedřicha Jeřábka vytvorilo Slovenské národné divadlo (SND). Keďže divadelnú budovu mal v Bratislave prenajatú maďarský súbor, SND paradoxne začalo hrávať v Košiciach a chodilo sem pravidelne hosťovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
Čoraz nástojčivejšia však bola požiadavka, aby SND malo dva samostatné súbory, jeden v Bratislave a druhý v Košiciach. V prvých rokoch fungovania SND to z personálnych ani finančných dôvodov nebolo možné. Až v roku 1924 vzniklo Družstvo Východoslovenského národného divadla v Košiciach, vedené Jánom Slávikom, s víziou vytvoriť VND ako inštitúciu s národno-výchovnou a buditeľskou úlohou.
Riaditeľom divadla sa stal český režisér Josef Hurt. Pre divákov otvorilo svoje brány prvou premiérou 13. septembra 1924 – bola ňou spomínaná hra od Jána Chalupku Kocúrkovo. Hlavnú postavu čižmára Tesnošila si zahral Jan Škoda (v rokoch 1924-1926 bol režisérom i hercom v činohre VND).
Prvý riaditeľ Josef Hurt vybudoval činohru a operetu, no po dvoch rokoch pre neriešiteľné finančné problémy odstúpil (v roku 1945 ho pre ukrývanie partizánov popravili nacisti). Vo vedení divadla sa vystriedalo niekoľko ďalších českých osobností: Oto Alferi – zmluvu na vedenie divadla podpísal na tri roky, pre finančné ťažkosti sa v roku 1928 funkcie vzdal.
Nasledoval Otakar Novák, ktorého problémy s financiami a nedostatkom obecenstva dohnali k samovražde. Ďalšími riaditeľmi boli otec Karol Želenský a jeho syn Drahoš Želenský. Ani im sa zámer umelecky a finančne stabilizovať divadlo nepodaril.
Z hospodárskych príčin sa v roku 1930 oba súbory rozpadli. Po zániku VND nebol v meste stály profesionálny súbor.
V budove Mestského divadla striedavo hosťovali súbory olomouckého divadla a SND z Bratislavy. Obnoviť činnosť VND sa po šiestich rokoch podarilo Antonínovi Drašarovi. V roku 1937 bolo divadlo otvorené ako samostatná filiálka bratislavského SND. V roku 1938 však Košice na základe prvej Viedenskej arbitráže pripadli Maďarsku a slovenské divadlo prestalo existovať.
Opätovne bolo Východoslovenské národné divadlo založené v roku 1945 po skončení 2. svetovej vojny. V auguste toho roku prišiel do Košíc režisér Janko Borodáč. Spolu s manželkou a pár nadšencami vytvorili slovenské a realistické divadlo.
Nebránili sa však ani spolupráci s českými umelcami. V divadle pôsobili ako hostia choreografi Rudolf Macharovský (šéf baletu SND 1946-1948, 1948-1955 šéf baletu VND), Stanislav Remar (1947-1948 a 1955-1969 šéf baletu VND), dirigenti Josef Vincourek (1958-1963 dirigent a šéf opery ŠD), Juraj V. Schöffer (1924-1927 šéf spevohry VND, 1947-1948 dirigent opery ŠD), Josef Bartl (1952-1956 šéf opery ŠD) a mnohí ďalší.
Borodáč sa stal aj prvým povojnovým riaditeľom VND. Okrem činohry sa začala budovať opera, opereta aj balet.
Prvú premiéru mala znovuotvorená činohra VND 15. septembra 1945 – bola ňou hra Ivana Stodolu Marína Havranová. Operný súbor sa po prvý raz predviedol operetou Oskara Nedbala Poľská krv 6. októbra 1945. Prvý premiérový baletný večer bol v Košiciach až v roku 1947.
Od sezóny 1946-1947 malo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach, v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo (ŠD) Košice, čo je názov, ktorý nesie dodnes. V januári 1996 ŠD pod pomenovaním Divadlo Janka Borodáča pokusne zlúčili s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove. Týmto spojením vzniklo Východoslovenské divadlo.
V októbri toho istého roku bolo premenované na Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. V júli 1999 získali obe divadlá opäť samostatnosť a košická scéna sa vrátila k názvu Štátne divadlo Košice.
www.ZIVOTPO.sk
